Celostný obraz sveta

Chcem v nej všetkým hľadajúcim opísať svoje videnie celostného obrazu sveta na základe poznania teoretických, ale aj experimentálnych prác mnohých vedcov svetového mena a poukázať na ďalšiu neudržateľnosť v spoločnosti dominujúcej paradigmy vedy. Paradigma (zjednodušene povedané) je východisková konceptuálna schéma, prístup k formulácii a riešeniu problémov. Keď sa potenciál vedeckej paradigmy vyčerpá, veda sa ocitá v krízovom stave. Je veda v takomto krízovom stave? Zrejme áno, pretože nevie nájsť odpoveď na základný globálny problém ľudstva – problém jeho stabilného a bezpečného rozvoja bez riskovania jeho ďalšej existencie. Pokúsim sa rozvinúť kozmické myslenie a vytvoriť model vesmíru, ktorý uspokojí našu potrebu jasne chápať, o čo ide v ľudskom živote. Inými slovami budem sa snažiť vytvoriť holistický model, ktorý zahrňuje nielen hmotný, viditeľný vesmír, ale tiež ďalšie reality. Aj javy, ktoré doteraz považujeme za „nevysvetlené“, ako napríklad psychokinéza, telepatia alebo jasnovidectvo, sa dajú vysvetliť, len čo spoznáme základné princípy, ktorým sú všetky javy podriadené. Keď hovorím o modeli, mám tu na mysli teoretickú konštrukciu, ktorá zaraďuje všetky známe fakty do úhľadného celku. Dobrý model umožňuje predpovedať správanie sa jednotlivých zložiek celkovej štruktúry. To je dobrým kritériom jeho platnosti. A dobrý model by nemal porušovať prijaté fyzikálne zákony. Myslím si, že v knihe predkladaný model zodpovedá týmto požiadavkám. Napríklad: kvantová teória tvrdí, že nemôžeme presne merať zároveň hybnosť a polohu častice. Je to tak preto, že vedomie experimentátora (pozorovateľa) ovplyvňuje experiment. Kým nevysvetlíme, čo je vedomie, budú výsledky všetkých našich experimentov problematické a najmä neúplné. Predkladaný model osobne nazývam mozaikou, ktorú som si postupne vytváral a po celý život do nej hľadal jednotlivé „farebné kamienky“, ktoré postupne dotvárali ucelený obraz mnou hľadanej pravdy o sebe, živote a vesmíre... Nie je to však striktne vedecká kniha, aj keď sa na poznatky vedy (aj tie posledné) prísne odvoláva. Vyhýba sa náročným matematickým rovniciam, opisuje len ich fyzikálny význam s odkazom na príslušnú odbornú literatúru a pre lepšiu zrozumiteľnosť a názornosť výkladu používa diagramy a grafy. Pomocou nich je totiž možné všetko rýchlejšie a lepšie vysvetliť.