Indonézia

Cestopisná kniha z Hiraxových potuliek po indonézskych ostrovoch Bali, Lombok, Flores, Komodo, Rinco.Okrem všedných, teda pre Európana úplne neštandartných denných životných situácii v knihe nájdete zážitky z výstupu na druhý najväčší indonézsky vulkán Rinjani, cestu na ostrovy varanov - Rinco a Komodo, rozlúčka so starým rokom cez ceremóniu Ogoh-ogoh, Nový rok Nyepi, vodopády Senaru či Cunca Wulang, ostrovy Moyo, Laba, Kalong, tanec Kečak či predstavenie o Barongovi, hinduistické chrámy Pura Tirta Empul, Pura Taman Ayun či Tanat Lot, jazero Batur.Ázia už bola na rade a Bali sa priam pýtalo. Je to čarokrásna zem ľudí s ich nevšednými rituálmi, zvykmi, pokorou k ich bohom i duchom ostrova. Veria v neustály boj dobra so zlom, pričom dobro vždy víťazí. Dokonca ani tie negatívne sily v skutočnosti nie sú zlé. No necíťte sa tu ako doma.Keď som vstupoval na moslimský Lombok, ozvalo sa vo mne niečo chmúrne. Lenže aj na tomto ostrove som nakoniec cítil iba ústretovosť, ľudskosť, milotu.Všetko je to o ľuďoch a ja tomuto kúsku indonézskej zeme, ktorým mi bolo dopriate kráčať, ďakujem. Pavel Hirax BaričákUkážka:V Padang Bai sa opäť stávame na chvíľu batožinami, lebo nás rýchlo šikujú do pripravených autobusov. Kým sa spamätáme, dopravný prostriedok sa pohol.Spoza okna do seba vpíjam Bali. Sochy bôžikov omotaných károvanými plachtami, množstvo bonsajov pred nekonečnou šnúrou domov, dymiace obetné misky, rodinné i verejné chrámy, klietky s vtákmi, smršť obchodíkov, všadeprítomné odpadky, múry s množstvom jemných ornamentov, bilbordy už s minulým sviatkom Neypi, miznúce more, ryžové polia, kukurica, motorky prepletajúce sa pomedzi autá japonskej výroby, karneval farieb, festival vôní, milované slnko žehnajúce riavu nádherných ľudí. Búcha mi srdce. Opäť som na Bali.